jeŝie odno podtvierždienije o naskvoź falšivoj istorii vostočnieje Polši... Vrodie archieołohi diełajut odno - a rYkanstruktary druhoje. Fentazi... A u tiech kto NIE znajet istorii i povtoriajutsia problemy tipa kijeva za 3 dnia i 30 let sinich ruk....
Valadzimir
23.02.2025
Jak "umieła" aŭtar vielmi cikavaha artykułu uvodzić u zman tych čytačoŭ, jakija mała ci zusim nie viedajuć pra toje, što kaliści słavianie žyli na terytoryi sučasnaj Hiermanii. Jon piša: "Na ŭsioj terytoryi sučasnaj Hiermanii, pavodle acenak, isnavała kala 700 słavianskich haradziščaŭ." Jakoj "usioj", spadar Raŭbič?! Słavianie tam žyli TOLKI na paŭnočnym uschodzie sučasnaj Hiermanii (paŭnočna-ŭschodniaj pałovie byłoj HDR)! Heta basiejn (u asnoŭnym pravabiarežža) Łaby (Elby), i tamu, nahadaju, zvyčajna ich jašče nazyvajuć pałabskimi słavianami. I što jašče vielmi cikava - čamuści u aŭtara ruka nie padniałasia napisać, jak zvalisia tyja słavianie. Nahadaju, što "hetyja", jak napisaŭ aŭtar, słavianie zvalisia bodryčy (abadryty), lutičy (vielety-vilcy) i łužyckija sierby. I heta nazvy tolki bujnych plemiannych abjadnańniaŭ, a jany składalisia ź vialikaj kolkaści bolš-mieńš drobnych plamionaŭ. I "hetyja" słavianie byli vielmi vajaŭničyja. I nie im "pahražali ŭvarvańni vikinhaŭ", jak užo zusim adkryta chłusić aŭtar, - a naadvarot! Bodryčy i lutičy, a taksama rujanie-ruhi (ruś) u peŭny histaryčny čas mocna "mačyli" vikinhaŭ i navat zasnoŭvali ŭ Skandynavii svaje kałonii!
Žvir
23.02.2025
Valadzimir, što vam daje ŭpeŭnienaści ćvierdzić, što słavianie žyli tolki na paŭnočnym uschodzie ciapierašniaj Niamieččyny ? Kankretna nazvanyja vami - tak, ale i akrom ich chapała, i nasialali jany j poŭdzień ciapierašniaj Niamieččyny. Kali słavianie nasialali navat terytoryi ciapierašniaj Aŭstryi, uzhadajcie na Hrac>Hradziec>Haradziec, dyk i poŭdzień Niamieččyny nie mahli jany abyjści.
Vaładar
23.02.2025
Valadzimir, vy sami pierakručvajecie. "Na ŭsio terytoryi Hiermanii" nie aznačaje "ŭ kožnym kutku Hiermanii ad Rejna da Odera". "Na ŭsioj terytoryi Biełarusi isnavała 5 pomnikaŭ pravasłaŭna hotyki" nie aznačaje, što hetyja pomniki isnavali na Homielščynie, naprykład.
Valadzimir
23.02.2025
Žvir , tak, słavianie byli nasielnikami i ińšych terytoryj sioniašniaj Hiermanii ŭpieramiešku z "hiermancami". Ale ja kažu, i, jak ja zrazumieŭ, u artykule taksama pra toje ž, pra vialikija, etnična adnarodnyja masivy słavianskaha nasielnictva, na terytoryi jakich uźnikali protadziaržaŭnyja ŭtvareńni i stvaralisia mocnyja abarončyja zbudavańni.
Valadzimir
23.02.2025
Vaładar, pravieryć, jak hetaja farmuloŭka ŭsprymajecca "niepadrychtavanymi" čytačami, možno tolki kali jany pra heta skažuć. Na maju dumku, nijakaha "dvajnoha" razumieńnia nie ŭźnikła b, kali b zamiest "Na ŭsioj terytoryi sučasnaj Hiermanii" aŭtar napisaŭ niejak tak: "Na terytoryjach sučasnaj Hiermanii, dzie ŭ staražytnaści žyli słavianie".
Lutavier
23.02.2025
"Słavianskaja krieposť"- AAAAAAAAAA!!!!! Čto za diċ? Jesť słavianojazyčnyje narody. No "słavianskaja krieposť" - diċ kakaja-to.
Znaŭca, "bałty" tut tady nie žyli, tamu što ich nie isnavała ŭ pryrodzie. Tut paŭsiul žyli prasłavianie, a "bałty" ŭźnikli paśla taho, jak na terytoryju sioniašnich "bałckich" respublik, mahčyma krychu šyrej, pryjšli vuhra-finy i źmiašalisia ź miascovymi prasłavianami, taksama ŭ vyniku hetaha ŭźnikła prasłaviana-finskaja trasianka, jakaja zaraz zaviecca "bałckaj" movaj. A ŭžo potym siudy z zachadu pryjšli ŭłasna słavianie. Apošnimi i samymi vajaŭčymi byli lutičy, jakija padparadkavali nasielnikaŭ praktyčna ŭsiaho basiejnu Niomana, słavianaŭ i "bałtaŭ", i ichnyja naščadki litva-litviny stvaryli svaju dziaržavu VKŁ.
Historyk B.
23.02.2025
Valadzimir, jakoje tryźnieńnie.
Eto kak ponimať, vy nie tolko estonciev,
24.02.2025
Valadzimir, no i łatyšiej s litovcami v uhro-finy zapisali? Odnako. Okazyvajetsia, vy linhvist i znatok etich jazykov? A nie tolko istorik?
Žvir
23.02.2025
Historyk B., a mnie padabajecca! I nijakaje heta nie tryźnieńnie.
Valadzimir
23.02.2025
Historyk B., a zapis u letapisy "lutiči litva" taksama tryźnieńnie?? Čamu pra hety zapis USIE(!) biełaruskija "historyki", i aficyjoznyja, i "nacyjanalistyčnyja" maŭčać jak capy, prahłynuŭšy jazyki? Što, škada takoj "daskanałaj", detalova raspracavanaj, cipa pierakanaŭčaj i "ahulnapryznanaj" "historyi", pabudavanaj na falšyvaj "bałckaj" kancepcyi pachodžańnia litvy? Ci moža nie dazvalaje niejki "ideałahičny adździeł abkama", miascovaha albo "zabuhornaha"? I ŭ čarhovy raz nahadaju, što "bałtaŭ" prydumaŭ niamiecka-pruski linhvist Niesielman u siaredzinie 19 st., a histaryčnyja krynicy nijakich "bałtaŭ" nie viedajuć. "Tryźnieńnie" - heta toje, što pra hetych mifičnych "bałtaŭ" panapisvali ŭ 20 st. kazačniki ad historyi.
Valadzimir
24.02.2025
Eto kak ponimať, vy nie tolko estonciev, u čarhovy raz prydziecca nahadać ahulnaviadomaje, što elemantarna možna znajści u internecie: hienietyčna "bałty" lijetuvisy i łatyšy, jak i estoncy, amal napałovu vuhra-finy - jany jość sumieś, praktyčna paroŭnu (pa 40%, estoncy pa 30%), nośbitaŭ "aryjska"-prasłavianskaj (słavianskaj) hapłahrupy R1a i vuhra-finskaj hapłahrupy N1c1 (N3). A čamu ŭ lijetuvisaŭ i łatyšoŭ, u adroźnieńnie ad estoncaŭ, mova indajeŭrapiejskaja, pytańnie vielmi cikavaje. Vidavočna, što ŭ ichnaj historyi nośbity R1a (prasłavianie, słavianie), padčas źmiešvańnia z vuhra-finami, naviazali im svaju movu, a voś kali i ŭ vyniku jakich pracesaŭ heta mahło adbycca, daśledvańniaŭ hetaha pytańnia ja nie sustrakaŭ. Chacia, ich i NIE moža być tamu, što takoje daśledvańnie abvierhła b "ahulnapryznanuju" falsifikatarskuju "teoryju" pra mifičnych "bałtaŭ", jak asobny supieretnas, adrozny i ad słavianaŭ, i ad vuhrafinaŭ, i ad ińšych.
Kromie prociessov ślijanija jazykov jesť jeŝie i prociessy rasŝieplenija
25.02.2025
Valadzimir, "...padčas źmiešvańnia z vuhra-finami, naviazali im svaju movu, a voś kali i ŭ vyniku jakich pracesaŭ heta mahło adbycca, daśledvańniaŭ hetaha pytańnia ja nie sustrakaŭ."
A vy zadajtie "hłottochronołohija" i "bałto-słavianskoje jedinstvo".
No vy koniečno bolšoj linhvo- i hapłovied.
Cikaŭny
24.02.2025
Dziakuj za artykuł. Pajedu hladzieć.
aleh
24.02.2025
Epł śpior dyzajn pryładaŭ u Brauna. A dyzajn ofisnaha budynka ŭ słavianaŭ ))
P
26.02.2025
Valadzimir, hladzim niamieckuju viki .nu i raju i słavienskuju, jakija ułasna słavianami i zaraz siabie nazyvajuć , i dzie na poŭnačy słavianie byli i zafiksavany upieršyniu. Niamieckaja piša što "Słavianskija zamkavyja ścieny treba razhladać u suviazi z adnačasovym budaŭnictvam zamkaŭ u susiednich niamieckich rajonach. Jany adbyvajucca tolki tam, dzie zmahli raźvicca niezaležnyja słavianskija hramadstvy, i tamu adsutničajuć, niahledziačy na raśsialeńnie słavian u Ciurynhii , u rehijonie Majn-Rehnic ( Bavaria Slavica ) i ŭ Nižniaj Aŭstryi , tamu što tut słavianie pasialilisia ŭ miežach Frankskaj impieryi ." A słavienskaja kaža pra pieršaje słavianskaje kniastva na miažy uschodniaj Aŭstryi i Słavienii u 6 stahodździ.. U 6 st słavianie u Słavienii vyhnali miascovych ramanamoŭnych u hory, ci u Italiju . https://en.m.wikipedia.org/wiki/Slavic_settlement_of_the_Eastern_Alps https://de.m.wikipedia.org/wiki/Slawischer_Burgwall
Kab pabačyć staražytny Miensk, treba jechać u Hiermaniju? Čamu na Zachadzie pa-inšamu hladziać na słavianskija krepaści
Vrodie archieołohi diełajut odno - a rYkanstruktary druhoje. Fentazi... A u tiech kto NIE znajet istorii i povtoriajutsia problemy tipa kijeva za 3 dnia i 30 let sinich ruk....
I što jašče vielmi cikava - čamuści u aŭtara ruka nie padniałasia napisać, jak zvalisia tyja słavianie. Nahadaju, što "hetyja", jak napisaŭ aŭtar, słavianie zvalisia bodryčy (abadryty), lutičy (vielety-vilcy) i łužyckija sierby. I heta nazvy tolki bujnych plemiannych abjadnańniaŭ, a jany składalisia ź vialikaj kolkaści bolš-mieńš drobnych plamionaŭ.
I "hetyja" słavianie byli vielmi vajaŭničyja. I nie im "pahražali ŭvarvańni vikinhaŭ", jak užo zusim adkryta chłusić aŭtar, - a naadvarot! Bodryčy i lutičy, a taksama rujanie-ruhi (ruś) u peŭny histaryčny čas mocna "mačyli" vikinhaŭ i navat zasnoŭvali ŭ Skandynavii svaje kałonii!
Odnako.
Okazyvajetsia, vy linhvist i znatok etich jazykov? A nie tolko istorik?
I ŭ čarhovy raz nahadaju, što "bałtaŭ" prydumaŭ niamiecka-pruski linhvist Niesielman u siaredzinie 19 st., a histaryčnyja krynicy nijakich "bałtaŭ" nie viedajuć. "Tryźnieńnie" - heta toje, što pra hetych mifičnych "bałtaŭ" panapisvali ŭ 20 st. kazačniki ad historyi.
A vy zadajtie "hłottochronołohija" i "bałto-słavianskoje jedinstvo".
No vy koniečno bolšoj linhvo- i hapłovied.
https://de.m.wikipedia.org/wiki/Slawischer_Burgwall